Velocipédia: Sezóna 2017: Štyri ročné obdobia (2. časť)

Letné starosti

Zatiaľ čo jar bola hlavne o naberaní formy, tak leto a začiatok jesene sú hlavným cyklistickým obdobím. Dni sú dlhé a teplé od rána do neskorého večera, víkendy bez kamiónov a pivko na horských chatách chutí tiež v lete najlepšie. Na jún som plánoval veľké veci, celodenné výjazdy, stovky cez kopce. Jednoducho kvôli týmto štyrom mesiacom (jún – september) som na jar v sedle drel, aby som si to teraz patrične užíval. Hneď prvého júna som si to strihol po novučkej D3 na úseku Skalité – Svrčinovec, pričom som zavítal aj do poľského Zwardoňa.

D3 pár dní pred otvorením

Tretí jún. Skupinový výjazd cez oravskú Demänovú s návratom okolo bystrickej nádrže so zastávkou v Riečnici. Všetko išlo podľa plánu, modrá obloha, dobrá parta, výjazd na pohodu.

ideálny letný deň v sedle Demänová

Kysucké more

toto je horská cyklistika

S príchodom do Starej Bystrice, kde sme parkovali, sa mi prihodilo niečo nepríjemné. Sprvu som myslel že je to len obyčajný defekt pri prejazde cez obrubník, ale po príchode domov som najprv zistil že mám aj osmičku na kolese a hlavne – akúsi tupú bolesť v slabinách. Nebral som to nijak vážne, ešte na druhý deň som odjazdil okolo 50 kilometrov do Horní Lomné, ale už pri návrate domov sa tá tupá bolesť akosi zvýraznila. Stále som tomu neprikladal veľkú váhu, občas niečo zabolí, zvlášť po dlhších výjazdoch. Obvykle to za deň či dva odznie a človek si už ani nespomenie že ho niečo bolelo. Nie však teraz. Keď bolesť a čosi hmatateľné v slabinách ani po piatich dňoch nemalo v pláne dať pokoj, skončil som na chirurgii, kde som si vypočul nemilý ortieľ. Hematóm, ktorý môže zmiznúť za 2-3 týždne, ale aj za 3-4 mesiace. Je to silno individuálne. Domov som odkráčal s mastičkou a blbou náladou.

Čo sa vlastne v ten osudný okamih prihodilo? Pri prejazde cez obrubník som si jednoducho nevšimol že tam obrubník je. Splýval s chodníkom a ja v rýchlosti cez 20 km/h cezeň preletel. Ani som nespadol, len som dostal poriadny kopanec do... proste tam dole. Taká hlúposť. Dobrou správou bolo že zranenie ma limitovalo len pre jazdu na bicykli, inak som už nič necítil a tak započalo trojtýždňové obdobie bez bicykla. V lete, v hlavnej sezóne, vo výbornej kondícii a ako naschvál vonku bolo každý deň pekne! Ale čo, nohy poslúchali, tak hybaj na hory pešo.

turistické palice, kto neskúsil, neuverí :)

Tento krát som popri tradičných zimných lokalitách prechodil aj chodníčky nepoznané. Tak napríklad Malá Fatra. Znie to asi až neuveriteľne ale skutočne som sa na Veľkom Kriváni, či Chlebe ocitol vôbec prvý krát v živote. A bolo tu čo obdivovať. V jednom týždni som sa na hrebeň dostal dokonca dvakrát! Nebolo to poctivé vyšlapanie z Vrátnej doliny, na parádu som sa v oboch prípadoch vyviezol hore lanovkou.

hrebeňovka ako z pohľadnice

vo Vrátnej bolo tropických 30°C, hore príjemných 22°C

pod Pekelníkom

Priznám sa, dosť ma to hore ohúrilo, hrebeň je famózny! Môžem to tu len a len odporučiť. Takto v júni hore všetko kvitlo, zelenilo sa a výhľady do všetkých strán boli neskutočné. Do budúcna sa tu plánujem vrátiť, tak lanovkou, ako aj pešo zdola, napríklad do sedla medzi Stohom a Rozsutcom.

na Chlebe

Ďalšiu zaujímavú túru som si strihol v Oščadnici, kde to nemám zatiaľ ani na bicykli veľmi pojazdené, takže to bol zároveň trochu prieskum terénu do budúcna. A trasa ktorou som išiel vypadala pre jazdu na biku sľubne.

cestou na chatu Koliba

Keď pešia turistika, tak nesmú chýbať moje obľúbené beskydské kopce Polom a Lysá hora. O Polome som popísal všetko potrebné v samostatnom blogu takže pár slov aspoň o Lysej hore. Na samotný vrchol vedie asi milión ciest a kadejakých chodníkov. Mnohé sú značené a po jednom značenom od Krásnej som sa vydal aj ja. Je to pravdepodobne najkratšia možná cesta na vrchol a to znamená že je poriadne strmá. Nie je však vôbec nudná.

všade čisto, u nás nepredstaviteľlné

chvíľu po širokej ceste, chvíľu po nenápadnom úzkom chodníčku

Prvé dve tretiny sú ukryté v lese a následne chodník vedie tesne popod vrchol susedného kopca, Malchoru. Odtiaľto až hore je to neskutočná turistická pecka. Najprv sa otvorí výhľad na vrchol Lysej, kam vedie v šialených serpentínach kamenný chodník, z ktorého je potom fantastický výhľad do okolia.

pod Malchorom prvý krát vykukne vysielač

kamenný chodník sa neustále kľukatí až na vrchol

V Bezručke som mal šťastie na výborného hamburgera, škoda že ho tam nerobia častejšie :)

som sa musel sústrediť aby som ho nezhltol na dva razy :)

A ako som bol spomínal, počasie v dobe mojej „cyklo-péenky“ bolo priaznivé, stihol som pochodiť aj klasiku v podobe Jakubáča, Petránok, Briavy.

nad Trnkovcami, cestou na Petránky

Preskúmal som tiež nejaké nové cestičky v známom prostredí medzi Slavíčom a Kamenitým nad údolím Lomné. Cieľovým kopcom bol Babí vrch.

vrchol Babího vrchu je ukrytý v lese

Tu a tam som skúsil aj jazdu na bicykli, ale zvládol som len krátke 20 minútové jazdy a viac hematóm nedovolil. Potvora. Po troch týždňoch, keď som už ani nedúfal a bol so zmierený s tým že si ešte nejaký čas budem cinkať turistickými palicami sa niečo zmenilo. Hematóm síce nezmizol, ale v sedle som konečne prestal cítiť tlak a bolesť. Musel som pre to aj pozmeniť posed, cyklisti pochopia keď poviem že som „to“ začal voziť na pravej strane miesto tradičnej ľavej, ale podstatné bolo že som dokázal urobiť dlhší výjazd bez nepríjemného pocitu. Bol som z toho tak natešený že som v jeden deň stihol urobiť aj dve jazdy, len aby som si potvrdil že už sa mi dá. Konečne!

aj Hassan ocenil, že som sa venoval viac pešej turistike :)

Po pár oťukavacích jazdách dozrel čas na poriadny test. Chotárny kopec. Pre tých čo nevedia, je to vrch cez ktorý sa dá prejsť od Hotela Husárik na Petránky bez toho aby človek musel zbehnúť do údolia. Nikdy som na ňom nebol, takže bolo treba aj trochu trasu naplánovať a mapy pozrieť. Išli sme do toho vo dvojici s Mirom. Samotný vrchol Chotárneho síce sklamal „vďaka“ prebiehajúcej ťažbe ale inak to bola nádherná hrebeňovka zakončená prejazdom cez Jakubáč a zjazdíkom ku chate Severka.

návrat do kysuckej rúbaniskovej reality

pod Chotárnym, cesta do Blažkov

Prejazd Chotárneho kopca však ukázal, že hematóm už nepredstavuje problém, akurát bolo treba trochu nohy vytuniť, lebo trošku odvykli. Skupinový prejazd Polomom a cez Kamenitý bol preto vítaným tréningom v príjemnom konverzačnom tempe.

cyklotrasa v Dolní Lomné

Konečne som mohol začať plánovať nejaké poriadne beskydské celodenky. Prvá na rane bola frekventovaná beskydská hrebeňovka od chaty na Malej Prašivej, tiahnuca sa cez Prašivú, Kotař, Ropičku a Šindelnú, kde je rázcestie od ktorého to už poznám tak na Javorový vrch, ako aj cez Kalužné smerom pod Slavíč. Trasu som plánoval absolvovať sólo, no nakoniec sa z toho vyvŕbil početný skupinový výlet.

posledná fotka kostolíka v Gutoch

V týchto končinách za Beskydami som často jazdil a pristavoval pri drevenom kostolíku v Gutoch, nebolo tomu inak ani teraz. Cvakol som si „ixtú“ fotku do zbierky a pokračoval v jazde netušiac, že o pár dní kostolík ľahne popolom rukou vandalov.

chata s rozhľadňou na Malej Prašivej

Musím povedať že hrebeňovka je to pomerne náročná, zvlášť stúpanie ku chate na Malú Prašivú a hlavne následná stena na Prašivú dá zabrať. Na hrebeni samotnom potom tiež čakalo niekoľko technických a strmých úsekov.

na vrchol Prašivá sme nakoniec tlačili všetci

niekde za chatou na Kotaři, lesný trail s výhľadom

Od Šindelnej sme už nepokračovali na Slavíč, ale zvrtli sme do posledného stúpania cez vrchol Javorového, cvakli si obligátnu fotku pri chate horskej služby a po kvalitnej lesnej asfaltke sme zbehli k autám pod kopcom.

na to že som mal byť pôvodne na hrebeni sám...

Hneď ďalší deň som vyrazil na ďalšiu hrebeňovku. Známu Beskydsko-javornícku magistrálu mám krížom krážom prejazdenú od Jakubáča až na Husárik, preto som sa vybral opačným smerom a z Jakubáča som cez osady u Hutyrov a Mračkov došiel až ku rozhľadni Kamenité. Je to tá rozhľadňa ku ktorej som na jar liezol pešo a bol som znechutený množstvom odpadu popri chodníku. A táto časť hrebeňa nie je na tom oveľa lepšie. Je to tu silno poznačené, nebojím sa povedať, divokým výrubom. Značená červená trasa bola na veľa miestach neprejazdná, pretože vo vyjazdených rigoloch stála voda a kde zrovna voda nebola, tam boli cez cestu napadané rôzne haluze a odrezky stromov. Na zaplakanie. O tejto našej bežkársko -cyklistickej magistrále často čítam chvály napríklad aj na českých serveroch a je fakt že tu sú nádherné úseky, ale ak sa nejaký turista odhodlá prejsť si ju celú, narazí na devastujúce výjavy a to je veľká škoda. Vlastne som celou cestou ani nemal čo fotiť, len kríž u Mračkov a potom až pri rozhľadni, zvyšok bol natoľko depresívny že ma ani nenapadlo zastaviť a loviť Canon z ruksaku. Poučenie do budúcna: Magistrálu si užívať v úseku od Jakubáča po Petránky, zvyšok nenávratne zničili drevorubači.

kvietočka zatiaľ kôrovec (ani ten dvojnohý) nezožral

Júl pomaly končí, na stokilometrové výjazdy sa stále necítim, ale inak sa zdá byť všetko v poriadku. Dôkazom je zdolanie Lysej hory vo dvojici s Jurajom.

Išli sme od priehrady Šance a cestou späť sme to vzali cez poriadny krpáľ zvaný Grúň, okolo chaty Charbulák.

stúpanie na Grúň s Lysou horou za chrbtom

na Lysej sa mi konečne podarilo stretnúť sa s pánom Čupom, legendou tejto hory. Myslel som že si s ním urobím narýchlo fotku a už pobeží niekam inam, ale milo ma prekvapilo že sa dal so mnou do reči a takto na chodníku sme družne pohovorili dobrú polhodinu.

spoločná fotka s Jánom Čupom, aj sme si potykali :)

Po Lysej hore sa už cítim dať niečo väčšie aj na cestnom bicykli. Nakoniec je z toho len niečo málo cez 50 km, ale aj tak je to po úraze zatiaľ najdlhší výjazd. Bola to pohodová jazda cez obľúbené Valašsko. Je to asi najlepší kraj pre cestnú cyklistiku v širšom okolí Kysúc.

v takomto prostredí sa jazdí cesta po Valašsku

Konečne som navštívil Nový Jičín, nechýbali samozrejme Štramberk a Frenštát pod Radhoštěm.

Nový Jičín

Frenštát pod Radhoštěm

Pamiatkovo chránená Hückelova vila v Novom Jičíne

Na samom konci mesiaca júl sa na Rakovej konal ďalší ročník medzinárodného preteku do kopca a ja nemôžem chýbať. Tohto roku sa išlo po mierne zmenenej trati. Formu som načasoval perfektne a tak sa zrodil aj doposiaľ najlepší výsledok. Viac o priebehu preteku píšem v samostatnom blogu.

foto: Róbert Dovčič

August mám zo všetkých mesiacov asi najradšej. Vonku teplo, dni sú ešte stále dosť dlhé, cesty cez víkendy príjemne prázdne. A do toho všetkého práve v auguste a septembri graduje kondícia. Zvládam náročné výjazdy bez potreby regeneračných voľných dní medzi nimi.

tradičný obed na horskej chate

Hneď na začiatku mesiaca som chcel poteréniť nejaké nové miesta na Valašsku. Náhodne v mape objavujem kúsok od Veľkých Karlovíc novopostavenú rozhľadňu na kopci Miloňová a tak už len ostáva naplánovať trasu.

uprostred lesa stojí rozhľadňa Miloňová

Toto je činnosť pri ktorej sa vyžívam, hľadať v mape významné turistické lokality a spôsoby ako ich vzájomne prepojiť. Tu na Valašsku je to skomplikované tým, že zaujímavých miest a ciest ku nim je veľmi veľa a človek by to chcel najradšej prejazdiť všetko v jeden deň, len to sa nedá.

pod makovskými Kasárňami vstupujem na Valašsko

Nakoniec som vymyslel 36 km dlhý okruh s tromi stúpaniami a približne 8 km dlhým prejazdom hrebeňa cez Bumbálku. Valašsko zas a znovu nesklamalo. Cestou žiadne nelegálne skládky, žiadne rúbaniská, všade zdravý les.

zvonička pod Miloňovou

Na rozhľadni som sa dosýta nabažil výhľadu, zabudol slnečné okuliare, zjedol banán a následne som vyliezol na hrebeň medzi Soláňom a Bumbálkou, odkiaľ som potom pokračoval hrebeňom smerom na chatu Kmínek a nakoniec dlhým zjazdom na Makov.

výhľad z Miloňovej

Takmer v tradičnej zostave (chýbal Mirec, nahradil ho Juraj) sme piateho augusta absolvovali z minulých sezónnych reportov nepochybne známe koliečko okolo Beskýd.

Juraj, Jozef, Juraj a ja v Jablunkove (JJJaJvJ) :)

Trasa sa príliš nemení (striedame len smer jazdy), jazdíme to po už osvedčených cestičkách, nechýba tak prejazd Malenovicami, či okolo nádrže v Šanciach.

často fotím borcov za jazdy, občas cvaknú oni mňa, díky! :)

Augustové intermezzo

Celkom som sa rozpísal, ale zďaleka nekončím! Lebo keď už som sa do toho zahrýzol, tak toho naložím, nech sa verný čitateľ v zime nenudí :) V auguste som stihol popri jazdení aj tri kratšie túry. Veľký Polom, Petránky a hlavne cestou cez Donovaly zastávku na Vlkolínci.

nad Vlkolíncom

Na to že je to osada zapísaná v UNESCO, mal by som k tomuto miestu pár výhrad. Autá zbytočne chodia až hore tesne pod chalupy. Cesta je úzka, často neprehľadná a parkovisko niže chalúp ničí atmosféru miesta. Medzi inak peknými chalúpkami v strede osady tam na turistu číha reklamná tabuľa a plechová búda s nápisom OBČERSTVENIE.

odfotiť centrum osady bez pútača a plechovej búdy nie je možné

Ja Vám neviem ľudia, fakt sa nevieme prezentovať lepšie? Keď tu máme taký skvost ľudovej architektúry, prečo si ho musíme takto gýčovito kaziť? No nič, idem ďalej, chalúpky a horské prostredie boli fakt nádherné, takže nakoniec odchádzame stadeto spokojní.

malebné zákutie

Intermezzo finito

Prvý augustový týždeň skončil a na začiatku druhého už som znovu na Valašsku. Nohám som dal zabrať v dvoch stúpaniach najprv na Veľký Javorník (kopec medzi Rožňovom a Frenštátom) a následne na Tanečnicu, ktorá leží kúsok za Pustevnami. Na Javorníku sme boli už pred dvomi rokmi, vedel som aká nepríjemná stena tam na mňa čaká, nehrotil som to preto a dal si to ležérnym tempom aj s menším blúdením. Výhľad z rozhľadne na Javorníku považujem za najkrajší v Beskydoch.

východný výhľad z Javorníka

zjazd z Javorníka spestrený výhľadom na Lysú horu

Na Tanečnicu som išiel neznámou cestou ukrytou v lese a za celý čas som nestretol živej nohy, čo je na miestne pomery dosť rarita, keďže hrebeň hore patrí spolu s Lysou horou k najnavštevovanejším v Beskydách.

Hotel Tanečnica na Pustevnách

Potom čo som nasál do pľúc čerstvého vzduchu v zdravých valašských lesoch, bol som mentálne pripravený znovu na trochu kysuckej klasiky. Výjazd na Živčákovú prebehol štandardne, snáď len že je neskutočné akú smolu mám s tamojšou novou vežo-rozhľadňou. Hoci tam prídem vždy keď sú otváracie hodiny a priaznivé počasie, tak verte -neverte pri približne 10 tohoročných návštevách nebola veža ani raz otvorená, na zvonenie nikto nereagoval. Úprimne neviem komu tá rozhľadňa vlastne slúži. Chcel som tam tento rok nafotiť sériu fotiek v každom ročnom období, ale nebolo mi súdené.

tu akože idem na rozhľadňu na Živčákovej

A potom to prišlo! Veľká Rača a megalomanské drevorubačské orgie. Na úvod len toľko, nie som totálny odporca ťažby dreva, chápem že tu máme hospodárske lesy, chápem že tu máme kalamitu tak veternú ako aj lykožrúta. Ale spôsob akým sa to ťaží a čo tam po sebe borci zanechávajú je neospravedlniteľný. Zvlášť keď daným úsekom prechádzajú hojne využívané značené turistické i cyklistické trasy.

leto na zjazdovke, v diaľave vrčia motorové píly

Stalo sa mi vôbec prvý krát, že úsek poznačený ťažbou sa nedal obísť a musel som sa vrátiť. Nevadilo by mi to, keby tam niekde na strome na začiatku problémového úseku bol na strome piktogram a informácia že úsek je neprejazdný, alebo že tade a tade vedie obchádzka, ale kdeže. Dokonca aj keď som išiel popri parte lesných pracovníkov, ani jedného nenapadlo popri pozdrave povedať že ďalej neprejdem, len sa škerili a prihodili ďalšiu plechovicu na kopu odpadu čo si tam stihli vytvoriť. Keby na to aspoň vrece mali, ale to by som chcel po nich strašne veľa.

značená turistická trasa, životu nebezpečná

Nie som citlivka, čo sa bojí že sa na MTB túre zablatí, aj v tomto prípade som dokázal prejsť pomerne krkolomne až na miesto kde je šípka. Kúsok pred ňou badať premostenie z kmeňov stromov ponad hlbokú jamu plnú tekutého bahna. Naivne som dúfal že za týmto provizórnym mostíkom nájdem už terén ako tak zjazdný, ale bol som priveľký optimista. Jamiská a vratké lávky tam boli život ohrozujúce. Nešlo inak než to otočiť a cez Zadedovú zliezť späť do Oščadnice.

Toľko ku krásam panenskej kysuckej prírody.

V máji som si urobil nový rekord v stúpaní na Lysú horu, stlačil som čas pod jednu hodinu a bolo jasné že koncom leta sa tu musím vrátiť a napáliť to tam v plnej forme. Teraz ten čas nastal. Bolo znovu potrebné dodržať plán, ktorý sa oproti minulému pokusu zmenil len v tom, že v prostrednej pasáži skúsim pár krát zabrať a teda nebudem v nej len oddychovať. Telesná váha bola ešte o čosi nižšia ako minule, čo tiež zohralo nemalú rolu a navyše som chytil výborné počasie. Bezvetrie s ojedinelým vánkom do chrbta, väčšinou pod mrakom a teplo tak akurát, žiadne trópy ani treskúca zima.

na zemi vidno čiaru kde oficiálne končí 8,4 km stúpanie na Lysú

Časomiera sa zastavila na méte 55 minút a 54 sekúnd a prezradím, že tento čas som do dnešného dňa už neprekonal. Hore som si doprial výdatný obed, ostatne tak ako vždy, pokochal sa výhľadom na Kysuce a cestou dole som vyskúšal ďalšiu z mnohých nepoznaných trás.

vľavo vzadu Veľká Rača

Posledný augustový týždeň dorazil veľmi rýchlo a každý rok sa v tomto čase opakuje to isté. Leto končí a ja by som chcel toho stihnúť ešte tak veľa. Hneď tri konkrétne výlety, ktoré som na leto plánoval stále nemám absolvované a už je dvadsiateho štvrtého! Predpoveď počasia však hovorí, že nás čaká slnkom zaliaty koniec leta s teplotami okolo 25°C. Toto bude nezabudnuteľných sedem dní.

slnečnice vždy signalizujú že leto končí

Začalo to dvojdňovým výletom do Štramberka. O zážitky z tohto tripu som sa už podelil v blogu hneď po príjazde. Takto s odstupom stále nemám čo by som tej akcii vytkol. Bolo to proste super a basta!

naj naj naj Štramberk

Dva dni na to, už som kmital ku Oravskej priehrade. Cesta cez Oravu bola trochu nuda, bo to bola taká placka bez zákrut a pred priehradou číhalo viac áut aj viac dier, ale nič hrozného. Pozrel som aj na samotnú hrádzu, tiež do prístavu, ale najviac sa mi páčilo na takom nenápadnom výbežku, odkiaľ bol pekný výhľad na Slanický ostrov. A halušky tu tiež vedia urobiť na poriadok :)

Slanický ostrov umenia

A sme na konci druhej časti, pred nami už len spomienka na posledný augustový deň a nečakaných sto kilometrov na horskom bicykli s viac ako 2000 nastupanými metrami. Tak ako na cestnom bicykli jazdím takzvanú Beskydy road Tour, čo je vyššie spomínané koliečko okolo Beskýd, tak sa snažím každý rok aj o nejaký výnimočný počin na MTB. Beskydy MTB Tour. Nemusí to mať sto kilometrov ako na ceste, ale malo by to mať poriadne prevýšenie, prejazd cez viac vrcholov, ideálne tisícoviek a prípadne ešte nejakú ďalšiu pridanú hodnotu. Aby bolo na čo spomínať.

na Bielom Kríži

Trasu som dával dohromady pomerne dlho, vymýšľal som všakovaké okruhy až som nakoniec dal dohromady trasu Čadca – popod Polom na Klokočov – Biely Kríž – Morávka – Slavíč – Kamenitý – Mosty u Jablunkova – Čadca. Je to trasa ktorú som išiel už pred dvomi rokmi vo dvojici, akurát som ju trochu upravil a stúpanie na Slavíč som vymyslel po neznámej lesnej ceste.

pitný režim som poctivo dodržiaval (Kamenitý)

Cez Biely Kríž i Slavíč som preliezol bez komplikácií a väčšej únavy čo ma motivovalo k tomu, aby som miesto plánovaných približne 80 kilometrov urobil stovku. Takže keď som potom uchlipával Radegast na chate Kamenitý, zrodila sa mi v hlave myšlienka pridať do itineráru prejazd cez Veľký Polom. Bol som pripravený na všetko, že na mňa padne kríza a že to niekde v polovici zvrtnem, ale nohy krútili a išlo sa mi neskutočne ľahko. Akoby som počas jazdy celý čas bral lieky na astmu (viz. kauza Froom). Určitý neopísateľný pocit únavy zmiešanej s eufóriou sa dostavil až pri chate Severka, na najvyššom bode celého výletu. Nezvyknem vysedávať v tráve, ale tu ani neviem ako som sa zvalil na lúku, a dobrých pár minút som si ten pocit vychutnával.